Dnes, na Svetový deň Zeme začína
Fashion Revolution Week. Týždeň, kedy na jednej strane spomíname na obete hrozivého pádu textilnej továrne v Bangladéši (v roku 2013), v dôsledku ktorého zahynulo viac ako 1000 ľudí a ďalšie stovky sa zranili, a na strane druhej ešte intenzívnejšie ako po zvyšok roka bojujeme za transparentnosť, etickosť a udržateľnosť módneho priemyslu.
„Ak by niekto chcel žiť 100 % udržateľne z pohľadu módy, musel by celý život chodiť nahý,“ hovorí
Martina Mareková Kuipers, koordinátorka hnutia
Fashion Revolution na Slovensku, a pokračuje: „Netreba to preháňať, teraz je zero waste naozaj trendom, no treba si uvedomiť, že čokoľvek urobíme, vždy nejaká stopa po nás zostane. Dôležité je hlavne pred kúpou čohokoľvek, aj oblečenia, zamyslieť sa.“
Bio, eko a iné trendy
Zero waste, ekológia a udržateľný životný štýl je naozaj trendom, roky bojujeme s plastmi, snažíme sa nakupovať do vlastných tašiek, zeleninu brať do retro sieťoviek, pečivo do plátenných vrecúšok, vodu nosíme vo vlastných fľaškách (ideálne zo skla), nakupujeme potraviny, ktorých pôvod poznáme. Podobné zmýšľanie postupne prichádza aj do módneho priemyslu, ktorý patrí k najšpinavším priemyslom na svete.
Hovorí sa, že šaty robia človeka, a vďaka nim často viete odhadnúť spoločenský status človeka, jeho postavenie či vkus. Módne trendy sú dôležitou súčasťou života mnohých ľudí, no aj tí, ktorých trendy nezaujímajú, sa obliekať musia. Preto je dôležité, rovnako ako pri spomínaných potravinách,
premýšľať nad tým, čo nosíme, a odkiaľ to pochádza.
[caption id="attachment_8280" align="alignnone" width="1100"]
Martina Mareková Kuipers a Simona Nečasová[/caption]
„Zamyslieť sa nad tým, čo všetko potrebujem, a či to musím mať. Ak chcete zistiť, čo naozaj potrebujete, presťahujte sa, a uvidíte, koľko nepotrebných vecí sa objaví pri balení. Treba však rozmýšľať aj nad tým, že keď vec donosím, alebo ju vyhadzujem, darujem do charity, čo sa deje ďalej... Sme zaplavení textilom, novým, kvalitným aj nekvalitným, úplne všetkými možnými druhmi textilu. To, že si niekto vyčistí skriňu, a vyrieši svoj „problém“ znamená len to, že ten problém posunul niekam inam,“ hovorí Martina Mareková Kuipers. Ako však v tomto článku spomenieme viackrát, každá minca má dve strany. „Ale zase prvý krok je ten, že si vôbec tú skriňu prevetral. Povedal si, čo naozaj nosí, aký je jeho štýl, začal sa zamýšľať, ako tú vec ponosí, či sa mu hodí do šatníka, z akého je materiálu, akej je kvality... Hovorí sa, že ak si kus oblečenia oblečiete minimálne 30 krát, naozaj ste ho využili,“ dopĺňa
Simona Nečasová, takisto z tímu
Fashion Revolution na Slovensku.
Pri kúpe akéhokoľvek oblečenia sa zamyslite
Každý musí začať od seba. „Niekoho nezaujíma, že tam niekto pri výrobe jeho oblečenia trpí, ale malo by ho aspoň zaujímať, že ak si oblečie vec, ktorá je z nekvalitných materiálov, navyše spracovaných tak, že je to zdraviu škodlivé, dotýka sa ho to. Tie látky idú do jeho kože. Škodí teda nielen zemi, pôde, vode, ale aj svojmu zdraviu...“ otvára ďalšiu tému Simona.
„Ak sa zamyslíme, naozaj toho veľa nepotrebujeme, nemusíme chodiť na nákupy každý týždeň, stačí raz za čas, dopriať si niečo kvalitnejšie. Kvalitné a etické veci nie sú drahé, tá cena je taká, aká by mala byť. Drahé je to v porovnaní s oblečením fast fashion značiek, ale to je ako s potravinami. Kvalitné potraviny nikdy nebudú lacné, tak ako žiadna iná kvalitná vec. Ale zase rozumiem aj tomu, že ľudia sú zmätení, lebo je pretlak informácií, nevieš si overiť, ako je to vyrobené, z čoho je to vyrobené... Treba sa v tejto téme naozaj vzdelávať,“ hovorí Martina. Práve tu je priestor pre značky, ktoré by podľa hnutia Fashion Revolution mali byť transparentnejšie a ukázať svojim zákazníkov nielen hotové produkty, ale aj to, z čoho ich vyrábajú, a kto za nimi stojí.
Zodpovednosť a udržateľnosť totiž začína oveľa skôr, ako pri oblečení zavesenom vo výklade v obchode.
#whomademyclothes
Otázka „Kto vyrobil moje oblečenie?“ od vzniku celosvetového hnutia znie čoraz viac.
V apríli 2018 #whomademyclothes rezonoval medzi 275 miliónmi ľudí na celom svete vrátane Slovenska. Vyjadruje angažovanosť ľudí dozvedieť sa čo najviac informácií o pôvode ich oblečenia a podmienkach, v akých bolo vyrobené.
„Malí dizajnéri a malé značky sa k tomu stavajú zodpovedne. Čím menšia značka, tým je transparentnejšia, je to v podstate ich marketing, vďaka tomu sa predávajú. Ale aj väčšie značky môžu ukázať niečo zo zákulisia svojej výroby a v dobe sociálnych sietí relatívne jednoducho,“ hovorí Martina. (
O pôvode oblečenia značky Alain Delon píšeme vo viacerých článkoch.)
Tak si to zhrňme, keď si chcem kúpiť nejaké oblečenie, najskôr sa zamyslím, či ho vôbec potrebujem a viem ho skombinovať s ďalšími vecami v mojom šatníku. Skúsim zistiť, kde bolo oblečenie vyrobené a z akého materiálu. Zameriam sa najmä na lokálnu produkciu, lebo lokálne sa dopátram určite k podrobnejším informáciám, čo ak ale nejaká časť skladačky nie je úplne stopercentná?
„Kúpiš si lokálny produkt zo Slovenska alebo produkt, ktorý bol taktiež lokálne vyrobený v malej rodinnej továrni v zahraničí? To je ako keď prídeš do obchodu a premýšľaš, či si kúpiš slovenské paradajky v plaste alebo španielske bez plastu. Tak čo si kúpiť? Čo je menšia uhlíková stopa? Alebo chcem podporiť svoju ekonomiku? Niekedy nie je úplne podstatné ani to, z akého je to materiálu, či je to ekologicky vyrobené, ale to, že podporíš domácu ekonomiku. Nemuselo to precestovať tisícky kilometrov. Jednoducho, treba si to zvážiť z každej strany,“ zamýšľa sa Simona Nečasová.
Cyklus oblečenia
Cieľom módnej revolúcie je, aby značky aj spotrebitelia začali viac uvažovať nad celým životným cyklom oblečenia, teda už od toho, ako sa vyrába, ako putuje do obchodov k spotrebiteľom až po to, čo sa s ním stane, keď už ho nenosíte a rozhodnete sa ho vylúčiť zo svojho šatníka. Vždy máte alternatívu. Ak máte v skrini oblečenie, ktoré je takmer nenosené, ale viete, že vy ho už nosiť nebudete, môžete ho posunúť ďalej kamarátke/kamarátovi, môžete ho zaniesť do second handu, kde si nájde nového majiteľa alebo mu vdýchnu nový život (napríklad
NOSENE tvorí kolekciu Renewals) či zúčastniť sa tzv. SWAP-ov, v rámci ktorých si môžu zúčastnení vzájomne vymieňať svoje oblečenie.
„S textilom je jeden veľký problém so spracovaním, nedá sa recyklovať. Sú to zmiešané vlákna, na rozdelenie týchto vlákien sú technológie, ale sú veľmi drahé, ekonomicky náročné. Nikto to nerobí. Aj keď sú veci na nejakej skládke, to organické sa rozkladá v tom syntetickom, je to akoby sa potraviny rozkladali niekde medzi plastami. Plasty sa dajú zrecyklovať, ale textil sa takýmto spôsobom nedá spracovať, dá sa iba prerobiť, napríklad na izolácie,“ vysvetľuje Martina Mareková Kruipers. Preto je veľmi dôležité premýšľať nad tým, kde skončí vaše oblečenie ešte predtým, ako si ho vôbec kúpite.
A zamerať sa na kvalitu, nie kvantitu.
Fashion Revolution Week 2019 na Slovensku
Fashion Revolution Week na Slovensku odštartuje panelovou diskusiou v Berlinke
v utorok 23. apríla o 18.00 h, ktorej súčasťou bude aj naša značka Alain Delon. Okrem nás pozvanie do
Fashion Revolution Talku Barbary Jagušák prijali dizajnérka udržateľných svadobných šiat Zuzana Kedroňová z Yoora Studio, Juraj Kunák, predstaviteľ slovenskej firmy Ekocharita a Zuzana Ryšavá, koordinátorka Fashion Revolution pre Českú republiku.
[caption id="attachment_8279" align="alignnone" width="1100"]
Martina Mareková Kuipers a Barbara Jagušák[/caption]
Vo štvrtok 25. apríla sa v priestoroch tlačiarní Svornosť uskutoční
študentská módna prehliadka upcyklovaných modelov. Módna prehliadka študentov z ôsmich stredných škôl je slávnostným vyvrcholením polročného projektu Young & Eco, ktorý organizuje Žiacka školská rada #INAK. „Minulý rok na jeseň sme robili prednášky, také informačné dni na stredných školách o módnom priemysle, od januára do apríla prebiehala realizácia modelov. Študenti si vybrali nejaký second-hand materiál, ktorý prerábali, počas tejto realizácie mali dve konzultácie s dizajnérmi. Sme tri dizajnérky, ktoré im s tým radíme, ako to majú robiť, čo majú robiť, trošku aby sa im rozšírili obzory, aby sa nebáli zdvihnúť, založiť, hrať sa s tým,“ vysvetľuje Martina Mareková Kruipers, ktorá tvorí pod značkou Bartinki.
Po prehliadke sa bude Barbara Jagušák rozprávať o princípoch udržateľnej módy s hosťami Alžbetou Irhovou, zakladateľkou eco značky BAGBET, Zuzanou Dutkovou, zakladateľkou značky Dutka Lab a organizátorkou bratislavských SWAP-ov, Petrou Csefalvayovou z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky a Katarínou Peterovou, slow fashion blogerkou tvoriacou pod menom La Florita.
Okrem Bratislavy budú aktivity v rámci Fashion Revolution Week-u prebiehať aj v iných mestách na Slovensku. Celý program nájdete v zvýraznených príbehoch hnutia
Fashion Revolution na Slovensku na Instagrame.
#fashionrevolution #whomademyclothes #imadeyourclothes
