Michal Kubovčík ako ho (ne)poznáte

Herca a komika Michala Kubovčíka mnohí poznajú najmä pre jeho zmysel pre humor a vtipné bonmoty počas účinkovania v mnohých reláciách. On sa však rozhodol svoju kreativitu rozvíjať aj s iným cieľom ako je len pobavenie divákov. Vyšším. Toto je Michal Kubovčík ako ho (možno) nepoznáte. „Už ako dieťa som písal svoje skeče a veľmi ma oslovovali veci, ktoré som ako dieťa videl v televízii. Neboli to len filmy a seriály, ale aj autorské scénky, či už to boli Kaiser a Lábus, Bohdalová a Menšík, Lasica a Satinský alebo Radošinci. Z nich som cítil tú uvoľnenosť a radosť. Nie je to len posúvanie nejakého diela, ale aj to, že ja posuniem niečo tomu svetu,“ spomína na svoje detstvo Michal Kubovčík. Na strednej škole vyštudoval kamenárstvo, ku ktorému ho priviedol jeho starý otec. Po ňom však jeho kroky viedli na herectvo na VŠMU. Jeho kreativita vždy bola niečím, čo sa dralo na povrch, a tak jej prirodzeným vyústením bol vlastný projekt. „Už Tomáš Baťa povedal, že slúžte ľuďom a ten svet si k vašim dverám cestu nájde. Aj keď by sa mohlo zdať, že aj tá zábava je „len“ zábava, ale je to tiež veľká vec. Ak prinášate zábavu, radosť, smiech niekomu, kto má buď život komplikovanejší, ťažší, alebo pracovne je vyťažený, a pri tom humore si oddýchne, cieľ to splnilo, služba bola naplnená. Nemusíme za všetkým hľadať umenie hodné Dostojevského. Priniesť niekomu radosť, uvoľnenie, možnosť zabudnúť na chvíľku na starosti, problémy, priniesť odľahčenie, nadhľad, už to samotné za to stojí.“ Napriek tomu jeho projekt Baštrng (dostupný na YouTube) je nielen o zábave, ale aj o poučení a pridanej hodnote.

Baštrng a SEPRP

Baštrng začal ako rýchle krízové riešenie pre mladých pred skúškou či maturitou v témach povinnej literatúry. Michal Kubovčík literárne diela prostredníctvom Baštrngu predstavuje rôznymi zaujímavými spôsobmi – cez pesničku, stand up, animáciu či činohernú scénku. Už na začiatku však vedel, že v Baštrngu bude aj jeho obrovská záľuba – prvá pomoc, a tak vznikli videá zo série SEPRP (Sedlácka prvá pomoc). „Prvej pomoci sa venujem asi od dvanástich rokov. Navštevoval som krúžok Červeného kríža, chodil na súťaže... Myslím si, že učiť ľudí prvú pomoc je oveľa dôležitejšie ako znalosť literárnych diel, nech sa nikto neurazí. Áno, literatúra je dôležitá pre kultúru a vzdelanosť národa, ale ak ako národ vymrieme na ulici, pretože nám nikto nepomôže, tak nie je medzi kým tú kultúru šíriť.“ Literatúra bola teda len prvým krokom Baštrngu k tomu, aby ľudia vedeli, že tento kanál je dôveryhodný a môžu sa oň oprieť. „Vedel som, že keď sa naučia chodiť na túto adresu, tak tam nájdu potom aj to, čo ja považujem za najdôležitejšie v živote – prvú pomoc. Pretože, ak neviete Mor ho, tak asi dostanete 5, ktorú si opravíte. Ale ak neviete základy prvej pomoci, keď je v život ohrozujúcom stave niekto váš blízky či cudzí, a vy nezasiahnete, z toho reparát neexistuje.“ Aj keď je zdravotníctvo jeho veľkým hobby, je rád, že nešiel študovať medicínu. „Ak by som bol priamo v zdravotníctve, tak by som možno nemal priestor, čas a možnosti robiť takúto osvetu. Ale tým, že som prepojený aj na mediálne kanály, tak viem poslúžiť zdravotníctvu osvetovým účelom, môžem niečo vymyslieť, zrealizovať a nahrávať im na smeč. To, že to zachraňuje životy je pridaná hodnota, ale mňa to fakt baví,“ hovorí Kubovčík. Sám sa viackrát ocitol v situácii, že svoje znalosti z kurzu prvej pomoci využil. „Niekto hovorí, že to priťahujem, ale skôr tieto situácie vo svojom okolí vnímam, vidím. A teší ma, že ľudia, ktorých som ja priviedol, či už osobným kontaktom alebo prostredníctvom online projektu k prvej pomoci, veľakrát znalosti využili a zachránili život. To je super,“ teší sa Kubovčík a prezrádza, že onedlho sa na Baštrngu objavia aj príbehy týchto ľudí v časti Ako Baštrng zachraňoval životy.

Poď na polliter a ďalšie dimenzie

Novinkou v Baštrngu je aj seriál Poď na polliter – rozhovor počas darovania krvi, ktorý má teda okrem zaujímavých hostí a ich výpovedí aj hodnotu vrecka naplneného vzácnou krvou. „Respondentov si vyberám tak, aby to malo nejaký význam. Jednak to musia byť ľudia, ktorí sa neboja darovať krv, už sú bývalí darcovia alebo sa neboja byť prvodarcami, a tiež ľudia, ktorých názory chcem, aby sa šírili. Ľudia, ktorí by potrebovali dostať viac priestoru, a majú čo povedať,“ vysvetľuje Kubovčík. Prvé časti už nájdete na profile Baštrngu, no tešiť sa môžete aj na ďalších skvelých odborníkov – lekárov, vedcov, mentálnych koučov, pedagógov... Ešte tento rok by do Baštrngu mala pribudnúť ďalšia dimenzia projektu – pravopis – hravou a jasnou formou. Baštrng funguje online na kanáli YouTube, ale Michal Kubovčík so zdravotníkmi často navštevuje žiakov a študentov aj osobne. „Keď si 60 detí vyskúša KPR je to viac ako 10 000 lajkov na sociálnych sieťach. Lebo ja neviem, či si to video niekto aj naozaj pozrel alebo popri tom jedol a s niekým sa ešte rozprával. Nechceme žiť len digitálne, preto chodíme po školách.“

Herectvo a imitovanie

Aj keď prvá pomoc a Baštrng sú veľkou záľubou Michala Kubovčíka, jeho hlavným povolaním stále zostáva herectvo. Hral v Divadle Andreja Bagara v Nitre (DAB), v Radošinskom naivnom divadle, Slovenskom národnom divadle a iných. „Momentálne mám dve predstavenia v Štúdiu L + S – Skaza Titanicu a Deň radosti. Obe hry sme si mohli vystavať sami so Sväťom Malachovským, s ktorým v nich účinkujem, máme slobodu v tvorbe. A spolu s Jožkom Adamčíkom pripravujeme teraz aj novú hru. Hráme to, čo nás baví. A to je fakt sen. Robiť to, čo ma baví. Koľko ľudí to môže povedať?“ Okrem divadelného, filmového či seriálového herectva je Michal Kubovčík známy aj imitovaním. „Spolu s Jurajom Ďurišom, čo je tiež vynikajúci imitátor, sme kedysi mali také dvojkombo, battle, spoluprácu alebo ako to nazvem. Obaja sme s hlasmi cez telefón urobili rôzne „habaďúry“,“ smeje sa Kubovčík. „Momentálne pracujem na nových hlasoch, mediálne alebo umelecky známych, a dokonca sú tam aj hlasy, ktoré ešte nikto nerobil. Napriek tomu, že sú to ľudia, ktorých pozná každý, nie každý si na nich trúfne. Takže počkám, kým to dozrie a potom s tým pôjdem von.“

Spomienky na detstvo

Keďže Michal Kubovčík je zákazníkom značky Alain Delon, a často moderuje v našom oblečení, povedal nám aj o svojom vzťahu k móde. „Je zjavné, že nie som žiadna módna ikona. Najradšej chodím v tričkách a mikinách. V súkromí uprednostňujem jednoduchosť a nenápadnosť. Možno ale práve vďaka tomu, že hrám v rôznych kostýmoch, v práci som si užil tú úplnú biedu, aj to najlepšie, čo móda ponúka. Mnohí možno nezažijú ten pocit, čo je to mať na sebe oblek či čižmy na mieru... Pre mňa to bol zážitok, absolútny komfort. Každému by som to doprial,“ hovorí Kubovčík a dopĺňa, že jeho najkrajšie spomienky na detstvo sú spojené práve s módou. „Moji starí rodičia z maminej strany pracovali v obchode OTEX – Odevy.  Babka bola vedúca a dedo bol ekonomický námestník. Keď mala babka v predajni v Petržalke inventúru, my sme zo školy alebo zo škôlky išli k nej do práce aj so sestrami, sesternicami, bratrancom, a to bola paráda. Hrali sme schovávačku medzi oblekmi, stáli vo výklade ako figuríny, keď dedo robil cenovky alebo aranžoval. To bol čarovný svet. Všetko tam voňalo. Radi sme si tam skúšali veci, schovávali sa v sklade, báli sa figurín. V zrkadlách s bočnými krídlami sme vytvárali obrazy, duplikovali samých seba, vytvárali nekonečný priestor...,“usmieva sa Kubovčík. „Babka sa dožila krásnych 96 rokov a do vysokého veku z hlavy odhadovala veľkosti, miery a vedela oceniť kvalitnú krajčírsku robotu. Aj pre mňa je to niečo nádherné, naozaj obdivujem remeslá a ručnú prácu.“ Foto: archív Michala Kubovčíka, Ctibor Bachratý, CinemArt SK, Jaroslav Repta