Luxus, originalita, pohodlnosť, doživotná záruka, a tým pádom praktická nezničiteľnosť. Týmto setom superlatívov sa dá bez akéhokoľvek preháňania označiť ručná výroba topánok. Je dnes už rovnako vzácna ako výnimočná. Do centra hlavného mesta, konkrétne na známu Grösslingovu ulicu v bratislavskom Starom Meste, toto klasické prešporské remeslo so silnou rakúsko-uhorskou tradíciou vrátil Marek Pažitný. Dnes už špičkový majster obuvník ponúka ručne šité obuvnícke doslova umelecké diela a ďalšie kožené doplnky nielen pre pánov, ale aj pre dámy. Vyberú si milovníci klasických dekádami či stáročiami overených modelov, ale aj moderného dizajnu.
Československo, ktorého bolo Slovensko súčasťou a ktorého 100. výročie vzniku si onedlho – 28. októbra – pripomenieme, malo bohatú obuvnícku tradíciu. Dávno predtým, než sa Slovensko stalo krajinou s najvyšším počtom vyrobených automobilov na obyvateľa, bývalo Československo najmä v období prvej republiky (1918 - 1938) tradičným výrobcom obuvi.
Sympatickému Marekovi sme na tému ručne šitej obuvi na mieru položili aj niekoľko otázok.
Čo si myslíte o kvalite značkových topánok, napríklad aj tých od Baťu?
Ručne šitá obuv a strojovo vyrábané topánky sú dve rozličné kategórie. Ak hovoríme o skutočnej kvalite, zákonite sa musíme pohybovať v kategórii ručne šitej obuvi.
Je cena topánok priamo úmerná ich kvalite a pohodliu?
Myslím, že áno. Okrem kvality a pohodlia netreba zabúdať, že ručná práca je množstvo drobných úkonov, ktorých výsledok ohodnotí len dobrý pozorovateľ – skutočný znalec topánok.
Odkiaľ kupujete materiál na vaše výrobky a s ktorým máte najväčší problém?
Pracujem výlučne s kožami z Francúzska a Talianska. Objednávam len od overených dodávateľov, ktorí ručia za prvotriednu kvalitu. Azda najväčším problémom je pre mňa zohnať kožu spracovanú bez použitia chrómu, ktorú vyžadujú zákazníci alergickí na tento prvok.
Baťa a počiatky priemyselnej výroby obuvi
Kto by nepoznal Baťu? Modernú strojovú výrobu obuvi zaviedol práve on. Trojica súrodencov založila v Zlíne v roku 1984 firmu s pôvodným názvom A. & T. Baťa. Onedlho sa však riadeniu spoločnosti začal venovať len Tomáš Baťa. Jeho brat Antonín odchádza na vojnu a sestra Anna sa vydáva a odchádza z firmy. Vďaka flexibilite sa firma rýchlo rozrastá a už v roku 1917 vyrába 2 milióny párov obuvi za rok. V roku 1927 sa produkcia vďaka pásovej výrobe zvýši až na 15 miliónov párov. Tak ako bol Ford priekopníkom v automobilovom priemysle, bol Baťa veľkým inovátorom v obuvníctve. Ročná spotreba obuvi na Slovensku je dnes približne na úrovni 50 miliónov párov topánok. Drvivú väčšinu z nich vyrábajú stroje. Doba a primárny spôsob výroby obuvi sa síce už dávno zmenili, tradícia ručne šitých topánok sa však z nášho regiónu nikdy úplne nevytratila. Dnes sa však zameriava najmä na výrobu špičkovej vysokokvalitnej obuvi.
Ak hovoríme o skutočnej kvalite, zákonite sa musíme pohybovať v kategórii ručne šitej obuvi. Marek Pažitný, špičkový obuvník
Cesta majstra obuvníka
Obuvníckemu kumštu sa Marek Pažitný naučil sám od viedenských majstrov. Kým sa však dostal na dnešnú špičkovú úroveň, prešiel veľmi dlhú cestu. Marek sa totiž pôvodne vyučil za stolára, ale osud to napokon zariadil inak a privial ho k oprave obuvi. Po niekoľkých rokoch, ktoré strávil v opravovni obuvi, sa rozhodol skúsiť vlastné šťastie vo Viedni.
Vtedy však ešte nevedel, že vysokému obuvníctvu sa tu venujú len rodinné dielne, ktoré si k sebe nepustia nikoho a už vôbec nie privandrovalca, ktorý ani poriadne neovláda ich jazyk. Po množstve neúspešných pokusov ho napokon vzal do učenia majster Andreas Loibl. Až tam Marek, ktorý musel začať úplne od piky, ako sa vraví, zistil, aká je to ťažká práca a koľko času a úsilia si vyžaduje.
Kým moje obuvnícke remeslo vyzrelo do dnešnej podoby a odvážil som sa prísť ponúkať luxusnú obuv do centra Bratislavy, prešlo viac ako desať rokov. Ak by som sa ponáhľal za vidinou zisku a urobil by som to skôr, pohorel by som ako viacerí predo mnou. Špičkové remeslo chce trpezlivosť.
Desiatky hodín práce, stovky úkonov a tisícky stehov
Kto si u Mareka objedná topánky, možno ani nevie, že na nich Marek urobil až 290 pracovných úkonov, utiahol 2600 stehov a strávil nad nimi celkovo aj viac ako 70 hodín. Priemerný počet skúšok, ktorý so zákazníkom absolvuje, kým topánky perfektne sadnú, sú zväčša tri.
Ručné šitie topánok si vyžaduje talent, silu a precíznosť
Hlavný rozdiel medzi obyčajnými a dobrými ručne šitými topánkami je v používaní dreveného kopyta z bukového dreva. To sa vyrába podľa odobratých mier zákazníkových nôh v ponožke. Dobrý obuvník zväčša nevyrobí konečný pár topánok hneď. Ak niečo jemne nesedí, zákazník musí skúšobný pár trochu vychodiť, aby mohol obuvník zistiť, ako reaguje jeho výrobok na štýl chôdze a pohyby chodidla.
Leto sa skončilo a prichádza počasie, ktoré veľmi nepraje prírodným materiálom. Ako sa starať o kožené topánky na jeseň?
O kvalitné topánky sa treba primerane starať v každom ročnom období a za každého počasia. Platí všeobecne známy postup, že ako prvé treba vlhkou handričkou odstrániť nečistoty, následne nakrémovať kvalitným krémom na kožu a vo finále vyleštiť jemnou kefou. V sychravom jesennom počasí sa môže stať, že vám topánky zmoknú. Ak v takom prípade vložíte do topánok papier vytiahne von neželanú vlhkosť a zabráni ich zdeformovaniu.
Pažitný je dnes už renomovaná značka aj mimo Slovenska
Dnes sa už Marek veľmi dobre pozná aj so všetkými viedenskými majstrami. Áno, s tými, ktorí ho pred rokmi odmietli vziať do učenia. Dnes ho berú ako rovnocenného partnera a konkurenta. Stretávajú sa na výstavách či pri nakupovaní materiálu. Jeho ručne šité topánky sú unikátne nielen v slovenskom, ale aj v európskom meradle.
