Drakulova Adriana, Miss Lynch či svätá mníška, Helga Koválovská je ženou mnohých tvári v pravom slova zmysle. Či hrá hlavnú postavu na najväčších československých muzikálových pódiách, alebo spieva v komornej atmosfére kabaretného klubu, vždy sa naplno ponorí do svojej role a prenesie vás do centra deja. Aj keď divadelné dosky stále častejšie vymieňa za parkúrové dráhy, do všetkých rolí sa vrhá naplno, vyžarujúc neskutočnú energiu a nezameniteľný pôvab.
Stačí vám pár minút z jej najnovšieho kabaretného predstavenia Noc na Broadway: The Only Helga Show, aby ste zbadali, o čom hovoríme.
Prvýkrát stretávame Helgu práve v kabarete Red Cat Cabaret. Ten akoby mág Woland z Bulgakovho Majstra a Margaréty lusknutím prsta premiestnil z divokých dvadsiatych rokov v New Yorku do malého dvora v súčasnej Bratislave. Nápismi a neónmi osvietená Obchodná ulica totiž skutočne skrýva náš malý bratislavský New York z čas prohibície.
Prečo si však Helga vybrala muzikál ako svoj žáner?
„Milujem spievanie a hranie. Človek sa prevteľuje do rôznych postáv, ktoré začne zároveň vnútorne prežívať. Je to neopísateľný pocit, keď skutočne prežijete to, čo tá postava, a vy tak sprostredkujete divákovi emotívny a autentický zážitok. Často je vo vás toľko adrenalínu, ktorý potrebuje odísť, než si môžete ísť ľahnúť, že musíte po predstavení hodnú chvíľu len tak sedieť. Muzikál vás úplne pohltí, či je to na javisku, alebo pri štúdiu postavy. Koľkokrát sa mi stalo, že som zabudla vystúpiť z autobusu, pretože som bola pohltená študovaním mojej role.“
Obrovskú úlohu v živote Helgy Koválovskej hrajú nielen muzikály, ale aj kone. Im sa rovnako ako spevu venuje už od malička. Zatiaľ čo svet ju pozná ako Drakulovu Adrianu, zasvätení ju vidia ako bývalú reprezentantku vo voltíži (akrobatické cvičenia na neosedlanom koni, pozn. red.).
Zdroj foto: archív Red Cat Cabaret (autor: Mako Hindi), archív Helgy Koválovskej
Mnohí si pri slove kabaret predstavia striptíz a karaoke, ale nemohli by byť viac vedľa. Je to zmes tanca, spevu, herectva v intímnej atmosfére, ktorú skutočne inde nezažijete. Divák dostane kvalitné umenie, pri ktorom sa môže zabaviť oveľa odviazanejšie ako v divadle. Navyše, na rozdiel od bežného divadla či muzikálu je práve divák aktívnou súčasťou predstavenia, nielen pasívny sediaci. Vidíte nám priamo do tváre, stojíme blízko vás, a o to je to zaujímavejšie.Takto začína náš rozhovor Helga, ktorá je súčasťou Red Cat Cabaret už od jeho začiatkov. „Ku kabaretu som sa dostala veľmi zaujímavou cestou. Keď skončil muzikál Mníšky, začala som sa venovať koňom a živiť sa nimi, ale stále mi chýbalo to moje pódium. Chcela som robiť naďalej radosť ľudom aj spevom. Náhodou som sa u kaderníčky po rokoch stretla s Vašom Púčikom, ktorého poznám od čias muzikálu Pomáda. Ten pripravoval kabaret s Luciou Siposovou a práve hľadal niekoho ako som ja. Hoci začiatky kabaretu neboli jednoduché, ľudia postupne medzi sebou začali rozširovať, aké skvelé a iné je navštíviť kabaret a dnes máme vypredané mesiace dopredu. Mnohí zistili, že stačí prísť s dobrou náladou a byť pripravený baviť sa, nie byť bavený, o ostatné sa už postaráme my. Dnes máme stálych divákov, ktorí videli všetky predstavenia a stále nás objavujú noví.“
„Všetko sa začalo s muzikálom Vlasy, ktorý sa mal hrať v Prahe. Vyhrala som bratislavský kasting a zrazu som v sekunde musela v Bratislave všetko zabaliť a odsťahovať sa do Prahy. Toto bol môj prvý zážitok z muzikálu, spojenie herectva, tanca a spevu na veľkom pódiu. Prešla som si ohňom, pretože hneď môj prvý muzikál bol naozaj veľký muzikál. Vlasy mi následne otvorili dvere ďalej. V ére boomu muzikálov som dostala ponuku na muzikál Mníšky, ktorý som hrala viac než 15 rokov. Hlavná postava v muzikáli Drakula bola ďalšou čerešničkou na torte.“
„Okolo koní sa hýbem celý život, začala som ešte ako dieťa a ostalo mi to doteraz. Venovala som sa vrcholovo voltíži, reprezentovala som krajinu na Majstrovstvách Európy a dnes trávim najviac času tréningom drezúry a parkúru. Jazdím aktívne, každý deň, sem-tam idem na preteky a moja dcéra Sarah, ktorá po mne túto vášeň zdedila, teraz preberá po mne štafetu. Kôň je viac ako psychológ, keď máte depresiu, môžete sa mu vyrozprávať, posťažovať sa mu. Dokonca na koni cvičím aj spev, spievam mu a vidím, ako on na pieseň reaguje. Kone milujem, pretože nie sú len „náradím“ na šport, je to zviera, ktoré vám výmenou za váš čas dá tak veľa ako máločo iné.“
